Minister životného prostredia Ján Budaj 9.septembra po rokovaní vlády prišiel s iniciatívou presadiť legislatívnu zmenu a zakázať bilboardovú, či letákovú kampaň nielen v komunálnych a župných voľbách, ale aj vo voľbách parlamentných. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja je treba skončiť so zamorovaním vizuálnym smogom ku ktorému obrovskými financiami prispievajú politické strany. Práve politické strany, ako zdôraznil minister Budaj, by mali ísť vzorom a neprodukovať vizuálny smog.
V priebehu posledných rokov vznikla rada snáh o reguláciu všetkých prejavov vizuálneho smogu, hlavným problémom regulácie je schopnosť samosprávy nariadenie alebo vyhlášky efektívne vymáhať. Často tento proces býva nedomyslený a preto nefunkčný. Zásadná je tiež doba uvádzania do praxe, pretože vypovedanie nájomných zmlúv v rámci outdoor reklám trvá často aj niekoľko rokov a zavedené opatrenia nie sú v teréne priamo viditeľné po dlhú dobu.
Čo je vizuálny smog?
Expresívnejšie je možné pojem definovať aj ako umelé, krikľavé panoptikum zastierajúce naozajstnú tvár mesta, ničiaci jeho jedinečnosť. V širšom kontexte ide o čokoľvek, čo negatívne ovplyvňuje výhľad človeka vo verejnom priestore, napríklad rozhádzané odpadky na ulici, príliš krikľavé farby fasád domov, nadzemné elektrické vedenia, stožiare, konštrukcie, dopravné značenie, zábradlia atď. Vizuálny smog podľa niektorých odborníkov negatívne ovplyvňuje pozornosť vodičov na cestách a diaľniciach a podmienky k životu a zdravia osôb, predovšetkým v mestách
.
(vizuálny smog)
O vizuálny smog sa jedná vždy, keď je pozorovateľ nútený ho uvidieť, bez možnosti ho pohľadom prejsť. Meradlom je potom miera kontrastu, veľkosti voči ostatným prvkom, zmnoženie a zaberanie verejného priestoru.
V súvislosti s vizuálnou smogom sa používa aj pojem svetelný smog alebo svetelné znečistenie, ktorý sa používa na opísanie stavu znečistenia nadmierou osvetlenia, predovšetkým v mestách. Z hľadiska reklamy ide ohľadom vizuálneho smogu predovšetkým o dva druhy reklamy, z ktorých každý má odlišné prevádzkovateľa aj odborové špecifikácie a ich regulácia vyžaduje rozdielne prístupy zo strany samosprávy, objednávateľov i zhotoviteľov.
Ide o reklamu v mieste, kde prebieha služba alebo predaj (reklama na prevádzke – predajne) a outdoor reklamu mimo priestoru, kde prebieha predaj alebo služba. Rôznu formu regulácie zaviedlo po celom svete naprieč kontinentmi doteraz viac ako 1500 miest.
Čo hovorí platná legislatíva?
Existujúca vyhláška 532/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v § 55 Informačné, reklamné a propagačné zariadenie
- Informačné, reklamné a propagačné zariadenie nesmie svojím vyhotovením a umiestnením rušiť krajinný ráz, ohrozovať verejnú bezpečnosť a poriadok, brániť rozhľadu na pozemnej komunikácii a na ceste, nad prípustnú mieru obťažovať okolie a obytné prostredie hlukom alebo osvetlením.
- Umiestnením a prevádzkou zariadenia nesmie vzniknúť na pozemnej komunikácii, verejnej ploche a verejnom priestranstve prekážka pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
- V ochrannom pásme vodného toku, železničnej dráhy, pozemnej komunikácie a v dosahu chránenej pamiatky, prírodného osobitne chráneného územia a pri významnom rekreačnom alebo kúpeľnom zariadení sa môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov.
- Informačné, reklamné a propagačné zariadenie umiestnené na budove musí byť prispôsobené jej architektúre a nesmie rušiť základné členenie priečelia a jeho významné detaily.
Podľa §10 ods.3 zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach okrem odpočívadiel je zakázané umiestňovať reklamné, informačné a propagačné zariadenia.
Podľa §61 ods.6 zákona č.315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov v blízkosti cesty ceste sa nesmú umiestňovať reklamné zariadenia, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky, alebo ho oslňovali.
Máte pocit, že sa platná legislatíva dodržiava? Že sa dodržiava vo Vašom meste?
Ako je to v Českej republike?
V českých mestách je doložená prvá regulácia reklamy pražskou vyhláškou z roku 1906.
Jednou z veľkých reguláciou poslednej doby na celoštátnej úrovni bol zákaz billboardov okolo diaľnic a ciest prvej triedy, išlo o zhruba 3 000 nosičov. K realizácii zákazu došlo po päťročnom prechodnom období, prevádzkovatelia reklám sa aj po tomto období pokúsili súdne napadnúť toto rozhodnutie s tým, že mali podpísané zmluvy na dlhšiu dobu. Podľa rozhodnutia ústavných sudcov možno ale obmedzenie bilbordov zdôvodniť okrem iného verejným záujmom na bezpečnosti prevádzky.
Príklad dobrej praxe – Brno. Radnica Brna-stred v roku 2015 zareagovala na výzvu a diplomovú prácu dizajnérky Veroniky Rút Novákovej a odštartovala snahu o komplexné zlepšenie verejného priestoru. Rada mestskej časti Brno-stred schválila v roku 2018 Manuál dobrej praxe reklamy a označovania prevádzok v mestskej časti Brno-stred. Ide o prvú publikáciu svojho druhu, pretože obsahuje platné predpisy ohľadom reklám spolu s inštrukciami pre občanov ohľadom vybavenie povolenia u všetkých dotknutých subjektov samosprávy a zároveň ilustruje pozitívne príklady ohľadom tvorby reklám.
Hlavnou autorkou je Veronika Rút Nováková, ktorá Manuál vypracovala spolu s tímom odborníkov a úradníkov samosprávy. Ide tak zároveň o spolupráci samosprávy a kreatívneho priemyslu. Dokument popisuje platnú legislatívu naprieč subjektami samosprávy, nejde o nové nariadenie, ani vyhlášku. Manuál tiež popisuje metodiku Odboru pamiatkovej starostlivosti, ktorá je kľúčovým subjektom v procese schvaľovania reklám. Pravidlá sa týkajú predovšetkým domov v oblasti Mestské pamiatkové rezervácie a ide predovšetkým o novo vzniknutej prevádzkarne alebo tie, ktoré nemali povolenie. Manuál sa stretol s kladným ohlasom u odbornej i laickej verejnosti a získal ocenenie Akadémie dizajnu Českej republiky Czech Grand Design 2018.
Ako je to v iných mestách sveta?
Canberra – v hlavnom meste Austrálie platí podľa vládneho nariadenia zákaz billboardov od roku 1937. Na reguláciu existuje niekoľko výnimiek, toleruje sa reklama na zastávkach mestskej hromadnej dopravy alebo mobilné billboardy umiestnené na autách. Podľa vedenia mesta sa s billboardy počas plánovania mesta nepočítalo a prednosť dostali veľkorysé priestory s nerušeným rozhľadom, preto billboardy nikdy neboli znova povolené. Výnimku tvoria napríklad priestor okolo letiska, ktorý je v súkromnom vlastníctve.
Vermont – v americkom štáte Vermont je vizuálny smog regulovaný už od roku 1968, konkrétne došlo k zákazu billboardov. Vermont bol jedným zo štyroch prvých amerických štátov, ktoré billboardy zakázali, spolu s Maine, Havajom a Aljaškou.
Sao Paulo – mesto sa rozhodlo regulovať vizuálny smog veľmi radikálne na základe Cidade Limba ( “Clean City Law”) od roku 2007. Kvôli výskytu extrémneho počtu ilegálnych nosičov sa vedenie mesta na čele s Gilbertom Kassab rozhodlo zakázať všetku outdoor reklamu a zaviesť veľmi striktné opatrenia pre reklamy na prevádzkach. Prevádzkovatelia reklamy s mestom súhlasili kvôli extrémnemu počtu ilegálnych nosičov, ktoré znižovali hodnotu platenej inzercie.
Odstránené bolo približne 15 000 billboardov a celkovo 500 000 rôznych nelegálnych nosičov reklám. Bolo tiež odstránené 300 000 príliš veľkých vývesných štítov. Vydaný bol tiež zákaz vyvesovanie papierových ceduliek a došlo k odstráneniu výmaleb na stenách. Zhruba 5 rokov po vydaní zákazu začalo mesto zavádzať nosiča späť do mesta pod prísnym dohľadom. Radnica uzavrela na 25 rokov zmluvu s JCDecaux, ktorá namiesto nosičov v meste nainštalovala 1 000 digitálnych hodín a interaktívnych nosičov pre občanov. V spolupráci s agentúrami, ktoré sa pôvodne zaoberali prenájmom nosičov, radnica objednala nosiče, ktoré zobrazujú informácie o čase alebo doprave.
Grenoble – ako prvé mesto v Európe sa v roku 2014 rozhodlo zakázať outdoor reklamu.
Aké zmeny navrhujeme v regulácii vizuálneho smogu na Slovensku?
Občianska iniciatíva STOP ZELENÁ v prvom rade nebojuje proti reklame ako takej. Tá je súčasťou verejného priestoru odjakživa a vždy bude. Ide nám predovšetkým o jej kultivácii, o vytvorenie harmónie medzi podnikaním a prívetivým mestským prostredím.
Našim hlavným bodom snahy je presadiť vytvorenie Manuálu dobrej praxe reklamy a označovania prevádzok ako jedného zo základných dokumentov pre centrá a vybrané časti miest, ktorý by reflektoval jedinečnosť každého mesta a jeho kultúrneho dedičstva. Tieto manuály by mali v širších centrách miest definovať jednoduché pravidlá označovania prevádzok a vonkajšej reklamy. Nie je to forma regulácie alebo zákazu, manuál má celý proces tvorby reklamy uľahčiť a inšpirovať. Príklad dokumentu si môžete pozrieť tu.
Dobrým vzorom je aj manuál platný v Uherskom Hradišti, ktorý má iba 12 stránok, je s ručnými ilustráciami a celý je veľmi priatelský. Nutné podotknúť tiež, že v Uherskom Hradišti to nie je záväzná a vymáhateľná vec. Mesto tu nie je policajt, aby hovorilo: bude to tak a tak. Jedná sa o úplne dobrovoľnú vec a pán starosta sám v úvodníku píše: poďme urobiť pekné prostredie pre podnikateľov, prívetivé pre obyvateľov a poďme sa skúsiť týmto dokumentom riadiť. Dokument si môžete pozrieť tu: https://www.mesto-uh.cz/reklamy
Z nášho pohľadu vizuálny smog nie sú len billboardy – to je jedna stotina toho všetkého, ktorá je najviditeľnejšou. Vizuálne smog je úplne všade okolo nás. Napríklad reklamy cez celé budovy, ktoré zakrývajú okná. Kvalitný dom, ktorý je postavený v 19. alebo 20. storočia je zakrytý jednoduchou lacnou sieťovinou alebo plachtou s reklamou. Najviac sa to objavuje v blízkosti hlavných ťahov, kadiaľ prechádzajú autá. O to viac musí byť reklama väčšie, aby za krátku chvíľu dokázala prilákať pozornosť vodičov. Tiež veľa pribúda LED obrazoviek, ktoré sú na križovatkách, pretože sa tam čaká na semaforoch.
Problematiku vizuálneho smogu je nevyhnutné riešiť koncepčne. Mestá a obce musia dostať väčšie právomoci, aby mohli regulovať reklamu na svojom území. Súčasná situácia je neudržateľná. Iniciatíva ministra Budaja je výborná, ale je potrebné sa sústrediť na vizuálny smog ako celok. Nielen na bilboardy s politickou reklamou. Je potrebné definovať jasné a efektívne pravidlá na reguláciu vizuálneho smogu.
V rámci nového stavebného zákona alebo v rámci novelizácie vyhlášky 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky resp. iných zákonov by bolo vhodné jasné definovať pravidlá tak, aby:
- pravidlá o umiestnení, povoľovaní a odstraňovaní reklamných zariadení stanovovala obec cez všeobecne záväzné nariadenie,
- obec cez všeobecne záväzné nariadenie mohla rozhodnúť o zákaze reklamných zariadení na celom svojom území alebo jej časti
- predaj reklamného priestoru na nelegálne postavenom bilboarde resp. reklamnom pútači bez stavebného povolenia by bol trestným činom s nepodmienečnou sadzbou odňatia slobody pre konateľa spoločnosti, ktorý za daný bilboard – reklamný pútač fakturuje reklamu
- zadávateľ reklamy na bilboard – reklamný pútač bez stavebného povolenia by si nesmel takýto náklad dať do nákladov spoločnosti a nemohol by si z neho odpočítať DPH
Samostatnou kapitolou je vizuálny smog pri diaľniciach a cestách. V zásade by však bolo vhodné zaviesť pravidlo, že pri diaľniciach nesmie byť akýkoľvek billboard ( s určením min. vzdialenosti napr. 2000m).
