Vrakunská skládka: chemické dedičstvo Bratislavy, ktoré zostalo pod zemou

Vrakunská skládka bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova patrí medzi najvýznamnejšie environmentálne záťaže Bratislavy. Nie je to iba historická skládka priemyselného odpadu. Je to lokalita, pri ktorej bol prieskumom potvrdený rozsah kontaminácie zemín a podzemných vôd a analýza rizika preukázala riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou. V oficiálnom Informačnom systéme environmentálnych záťaží je vedená pod označením SK/EZ/B2/136 – Bratislava – Vrakuňa – Vrakunská cesta – skládka CHZJD ako potvrdená environmentálna záťaž s vysokou prioritou riešenia.

Ako skládka vznikla

Pôvod problému siaha do druhej polovice 20. storočia. Skládka vznikala v rokoch 1966 až 1979, keď sa odpady z chemickej výroby CHZJD navážali do suchého koryta pôvodného Mlynského ramena Dunaja. Uložené odpady boli následne prekryté vrstvou zeminy. Z dnešného pohľadu je zásadné, že nešlo o skládku vybudovanú podľa súčasných technických štandardov s nepriepustným dnom, tesniacimi bariérami, kontrolovaným odvodnením a systémom zachytávania kontaminovaných vôd.

Samotné umiestnenie skládky sa ukázalo ako mimoriadne nepriaznivé. Ílovité dnové sedimenty v priestore pôvodného Mlynského ramena podľa oficiálnych údajov takmer chýbajú. Podložie skládky tvoria dobre priepustné fluviálne štrkovito-piesčité sedimenty a až pod nimi sa nachádzajú neogénne íly. Koeficient filtrácie je uvádzaný približne na úrovni 5 × 10⁻³ až 1 × 10⁻² m/s, čo charakterizuje veľmi dobre priepustné horninové prostredie.

Z environmentálneho hľadiska je to zásadný faktor. Ak sa kontaminant dostane do dobre priepustného zvodneného prostredia, podzemná voda sa môže stať jeho transportnou cestou a znečistenie už nemusí zostať iba pod samotným telesom skládky.

Voda sa dostala do kontaktu s kontaminovaným prostredím

Hydrogeologické pomery lokality sa významne zmenili po vybudovaní a napustení Vodného diela Gabčíkovo. Podľa údajov Informačného systému environmentálnych záťaží sa hladina podzemnej vody zvýšila a od roku 1996 kolíše v zóne uloženého odpadu. Trvalo sa zároveň nachádza v zóne znečistených hornín pod skládkou.

Hladina podzemnej vody sa na lokalite nachádza približne 2 až 5 metrov pod povrchom, hrúbka zvodne dosahuje približne 15 až 17 metrov a smer prúdenia podzemných vôd je od severozápadu k juhovýchodu. Lokalita je z pohľadu prirodzenej ochrany podzemných vôd klasifikovaná ako územie bez prirodzenej ochrany, s veľmi vysokým až vysokým ohrozením podzemnej vody.

Toto je podstata environmentálneho problému Vrakunskej skládky. Nejde iba o odpad uložený v zemi. Podzemná voda prichádza do kontaktu s kontaminovaným prostredím a môže transportovať rozpustené látky smerom od zdroja.

Čo sa v skládke nachádza

Charakter kontaminácie zodpovedá dlhoročnej chemickej výrobe. Pri prieskumoch boli identifikované viaceré skupiny organických aj anorganických znečisťujúcich látok.

Analýza rizika z roku 2015 konštatovala, že vzhľadom na zistenú úroveň a rozsah znečistenia zemín a podzemných vôd bolo preukázané riziko pre receptory v biologickej kontaktnej zóne aj riziko šírenia znečistenia podzemnou vodou. Týkalo sa to zástupcov všetkých hlavných skupín kontaminantov zistených na skládke: BTEX, chlórovaných uhľovodíkov, pesticídov, herbicídov, kovov a PCB.

Už starší prieskum z roku 2005 dokumentoval v sondách približne v hĺbke 4 až 6 metrov navážku chemického odpadu. Oficiálna evidencia uvádza aj kontamináciu nepolárnymi extrahovateľnými látkami.

Práve chemická rôznorodosť predstavuje pri sanácii ďalšiu komplikáciu. Technológia účinná na jeden typ organickej látky nemusí byť rovnako účinná pri inom kontaminante. Pri zmiešanom chemickom odpade je preto návrh sanácie technicky náročnejší ako pri jednoduchej kontaminácii jednou látkou, napríklad ropnými uhľovodíkmi.

Kontaminácia nie je uzavretá hranicami skládky

Environmentálnu záťaž nemožno posudzovať iba podľa parciel, na ktorých bol odpad pôvodne uložený. Podzemná voda nerešpektuje vlastnícke ani administratívne hranice.

Výsledky prieskumu a modelovania šírenia kontaminácie publikované odborníkmi Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, SAV a Univerzity Komenského poukazovali na šírenie niektorých znečisťujúcich látok podzemnou vodou v oblasti Vrakune, Ružinova a Podunajských Biskupíc a smerom k Žitnému ostrovu.

Aj oficiálna klasifikácia environmentálnej záťaže prikladá riziku pre podzemné vody zásadný význam. Lokalita dosiahla celkové klasifikačné skóre 78 bodov, pričom hranica pre environmentálnu záťaž s vysokou prioritou je nad 65 bodov. Údaje, z ktorých klasifikácia vychádza, sú v systéme označené ako overené prieskumnými prácami.

Čo znamená kontaminačný mrak

Pri Vrakunskej skládke sa často používa pojem kontaminačný mrak. Nejde o znečistenie ovzdušia ani o viditeľný mrak. V hydrogeológii tento pojem označuje priestor pod zemou, v ktorom podzemná voda obsahuje zvýšené koncentrácie kontaminantov pochádzajúcich zo zdroja znečistenia.

Jeho tvar a rozsah závisia od smeru a rýchlosti prúdenia podzemnej vody, vlastností horninového prostredia a fyzikálno-chemických vlastností jednotlivých látok. Niektoré látky sa na horninové prostredie viažu výraznejšie, iné sú mobilnejšie. Niektoré sa prirodzene rozkladajú, ďalšie sú mimoriadne perzistentné.

Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o jednej univerzálnej hranici znečistenia pre všetky kontaminanty. Každá látka môže mať v podzemnej vode inú distribúciu a iný vývoj koncentrácií.

Znamená skládka automaticky zdravotné ohrozenie obyvateľov?

Tu je potrebné zostať odborne presný. Existencia potvrdenej environmentálnej záťaže a kontaminovanej podzemnej vody neznamená automaticky, že každý človek žijúci vo Vrakuni, Ružinove alebo Podunajských Biskupiciach je vystavený zdraviu nebezpečnej dávke chemických látok.

Pre vznik zdravotného rizika musí existovať expozičná cesta medzi zdrojom a človekom. Pri podzemnej vode môže ísť napríklad o jej používanie zo studne na pitie, prípravu potravín alebo inú činnosť, pri ktorej dochádza k relevantnej expozícii. Pri prchavých látkach sa za určitých okolností posudzuje aj možnosť migrácie pôdnych pár.

Práve preto je dôležitý monitoring. Nestačí vedieť, že skládka existuje. Potrebujeme vedieť, aké látky sa v podzemnej vode nachádzajú, v akých koncentráciách, kde sa nachádzajú, akým smerom sa pohybujú a ako sa situácia mení v čase.

Monitoring nie je sanácia

Vrakunská skládka bola predmetom rozsiahleho geologického prieskumu a analýzy rizika. Ministerstvo životného prostredia zverejňuje záverečnú správu z prieskumu aj výsledky monitorovania a Štátny geologický ústav Dionýza Štúra lokalitu zaradil medzi environmentálne záťaže určené na monitorovanie.

Monitoring je nevyhnutný, má však inú funkciu ako sanácia. Monitorovací vrt umožňuje zistiť stav a vývoj kvality podzemnej vody. Samotným meraním koncentrácie kontaminantu sa jeho množstvo v životnom prostredí neznižuje.

Pri lokalite, kde je preukázané neprijateľné environmentálne riziko, musí monitoring poskytovať údaje potrebné na riadenie rizika a kontrolu účinnosti prijatých opatrení.

Prečo je sanácia Vrakunskej skládky technicky komplikovaná

Pri jednoduchej predstave sanácie by bolo možné povedať: odpad vykopme, odvezme a územie vyčistime. Pri skládke tohto rozsahu a chemického charakteru však ide o podstatne komplikovanejšiu úlohu.

Jedným z navrhovaných riešení bolo hydraulicky a fyzicky izolovať teleso skládky pomocou podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy a súčasne riešiť kontaminovanú podzemnú vodu. Takýto koncept má obmedziť ďalší kontakt vody s uloženým odpadom a migráciu znečistenia.

Odborným problémom zostáva samotné čistenie vody. Skládka obsahuje heterogénnu zmes chemických látok a ich koncentrácie sa môžu meniť. Technológia preto musí zvládnuť rôzne skupiny kontaminantov a zároveň dosiahnuť požadovanú kvalitu vyčistenej vody.

Sanácia environmentálnej záťaže tohto typu preto nie je jednorazová stavebná akcia. Ide o kombináciu geológie, hydrogeológie, environmentálnej chémie, sanačných technológií, vodného hospodárstva a dlhodobého monitoringu.

Problém presahuje samotnú Vrakuňu

Názov „Vrakunská skládka“ môže vytvárať dojem, že ide výlučne o problém jednej mestskej časti. Samotné teleso skládky však podľa oficiálneho registra plošne zasahuje aj do Ružinova. Environmentálna záťaž je vedená predovšetkým vo Vrakuni, no jej riešenie nemožno redukovať na administratívne hranice mestskej časti.

Rozhodujúca je hydrogeológia celého územia. Ak je hlavnou transportnou cestou podzemná voda, sledovať treba priestor medzi zdrojom znečistenia a oblasťami v smere jej prúdenia.

V širšom území sa navyše nachádzajú aj ďalšie evidované environmentálne záťaže. Štátny geologický ústav uvádza okrem samotnej Vrakunskej skládky napríklad lokalitu medzi skládkou CHZJD a cintorínom, Ústrednú nákladnú stanicu, Prístav či I. kanál chemických odpadových vôd. Pri interpretácii výsledkov monitoringu je preto dôležité rozlišovať zdroje jednotlivých kontaminantov a neoznačovať automaticky každé zistené znečistenie v širšom území za následok jednej skládky.

Environmentálna záťaž s vysokou prioritou

Z odborného hľadiska dnes nie je sporné, či Vrakunská skládka predstavuje environmentálnu záťaž. Je vedená v registri B ako potvrdená environmentálna záťaž, údaje sú podložené prieskumnými prácami a oficiálna klasifikácia ju zaraďuje medzi environmentálne záťaže s vysokou prioritou riešenia.

Podstatná otázka preto už dávno neznie, či problém existuje. Dôležité je, ako sa vyvíja kontaminácia, či sa mení rozsah kontaminačného mraku, aké koncentrácie jednotlivých látok sa zisťujú v monitorovacích vrtoch a akými technickými opatreniami sa zabráni ďalšiemu uvoľňovaniu kontaminantov zo zdroja.

Rovnako významná je transparentnosť. Pri environmentálnej záťaži nachádzajúcej sa v zastavanom území hlavného mesta by mali byť výsledky monitoringu pravidelne zverejňované v podobe, ktorej rozumejú nielen hydrogeológovia a environmentálni odborníci, ale aj obyvatelia dotknutých mestských častí.

Naše návrhy: Vrakunská skládka potrebuje sanáciu, nie ďalšie roky čakania

Vrakunská skládka je preskúmaná environmentálna záťaž s preukázaným rizikom. Podrobný prieskum a analýza rizika v rokoch 2014 – 2015 potvrdili znečistenie horninového prostredia a podzemných vôd a potrebu pristúpiť k nápravným opatreniam. Následný monitoring ukázal, že závažné znečistenie podzemných vôd pretrváva. Výsledky z monitorovacích objektov pritom dokumentujú prekročenia limitných hodnôt aj v roku 2024, okrem iného pri pesticídoch, HCH, atrazíne, tetrachlóreténe, arzéne, TOC či amónnych iónoch. Prilepený text Prilepený text

Občianske združenie STOP Zelená preto navrhuje prejsť od dlhoročného monitorovania k čo najrýchlejšej realizácii sanácie. Monitoring musí pokračovať, ale nemôže byť náhradou za odstránenie alebo účinné obmedzenie zdroja kontaminácie. Jeho úlohou má byť priebežne kontrolovať vývoj kontaminačného mraku a následne preukázať účinnosť vykonaných sanačných opatrení.

Navrhujeme bezodkladne aktualizovať existujúcu analýzu rizika a sanačný projekt podľa najnovších výsledkov monitoringu, pretože základné rozhodovacie podklady pochádzajú z rokov 2014 – 2015, zatiaľ čo údaje z vrtov dokumentujú stav aj v roku 2024. Aktualizácia musí presne určiť súčasný rozsah zdrojovej oblasti, priestorové rozloženie kontaminácie, smer a dynamiku jej šírenia a aktuálne sanačné limity. Nemá ísť o nový niekoľkoročný proces skúmania problému od začiatku, ale o aktualizáciu existujúcich odborných podkladov potrebnú na bezprostrednú realizáciu sanácie.

Samotná sanácia by mala vychádzať z kombinácie sanačných metód, čo zodpovedá aj záverom doterajších odborných podkladov. Pôvodná analýza označila aktívnu sanáciu smerujúcu k dosiahnutiu sanačných limitov za vhodnejší koncepčný variant, pričom izolácia kontaminovaného územia bola posudzovaná iba ako možné dočasné opatrenie. Neskoršie poznatky podľa evidencie podporujú kombináciu viacerých variantov a sanačných metód. Prilepený text

Za potrebné považujeme rozdeliť zásah na zdrojovú oblasť skládky a kontaminovanú podzemnú vodu. Pri telese skládky musí byť prioritou zastavenie ďalšieho uvoľňovania nebezpečných látok do podzemných vôd. Súčasne treba aktívne riešiť už existujúce znečistenie podzemnej vody tak, aby sa postupne znižovali koncentrácie rozhodujúcich kontaminantov a obmedzovalo ich ďalšie šírenie.

Navrhujeme tiež vytvoriť verejný harmonogram sanácie s konkrétnymi termínmi a zodpovednosťou za jednotlivé kroky. Verejnosť by mala vedieť, kedy bude dokončená aktualizácia odborných podkladov, kedy bude definitívne zvolená sanačná technológia, kedy sa začne realizácia, aké sú jej jednotlivé etapy, koľko bude stáť a podľa akých merateľných ukazovateľov sa bude hodnotiť jej úspešnosť.

Súčasťou riešenia musí zostať hustá a funkčná monitorovacia sieť. Dostupné údaje uvádzajú pravidelné monitorovanie najmenej raz ročne a plne funkčný monitorovací systém. Prilepený text Pri takto významnej záťaži však navrhujeme zverejňovať výsledky v jednoduchej elektronickej forme, aby bolo možné sledovať vývoj koncentrácií rozhodujúcich látok v jednotlivých vrtoch a vývoj kontaminačného mraku v čase.

Zároveň treba komunikovať riziko odborne a bez vyvolávania zbytočného strachu. Doterajšie modelovanie podľa podkladov nepotvrdilo ohrozenie vodárenských zdrojov Kalinkovo a Šamorín pri súčasných podmienkach hladín Dunaja, prevádzke vodných zdrojov a hydraulickej ochrane Slovnaftu; podobný záver bol s veľkou pravdepodobnosťou formulovaný aj pre Jelku. Prilepený text To však nemení skutočnosť, že na samotnej lokalite a v podzemných vodách bolo preukázané závažné znečistenie a potreba sanácie.

Naším cieľom nie je ďalšia štúdia, ktorá skončí v archíve. Vrakunská skládka bola dostatočne preskúmaná na to, aby sa po aktualizácii nevyhnutných technických podkladov začalo konať. Navrhujeme preto jasný postup: aktualizovať údaje – definitívne určiť sanačnú technológiu – zabezpečiť financovanie – stanoviť záväzný harmonogram – začať aktívnu sanáciu – priebežne merať a verejne zverejňovať jej výsledky. Cieľom musí byť merateľné znižovanie environmentálneho rizika a koncentrácií kontaminantov, nie iba ďalšie sledovanie problému, o ktorom už desaťročia vieme.