Nebezpečné preťahovanie o prežitie v až fantastickej krajine plnej stôp po love veľrýb, ale aj nádeje na záchranu takmer vyhynutého vtáka alebo nádeje, ktorú ľuďom dáva zomknutie sa v ohrozujúcej situácii. To sú témy súťažných snímok, ktoré na tohtoročnom 47. ročníku EKOFILM získali niektoré z ocenení. Hlavnú cenu ministra životného prostredia Richarda Brabca získal poľský film Veľryba z Lorina režiséra Macieja Cuskeho. Film bez zbytočných slov ponúka zamyslenie, kto v strete dvoch miznúcich svetov má právo zabíjať: loviaci človek alebo lovená veľryba.
„Film v pomalom tempe vťahuje diváka surovou kamerou do takmer surrealistickej krajiny, plnej stôp po stáročiach lovu veľrýb. Jediný spôsob, ako prežiť, je starodávna a stále nebezpečná konfrontácia človeka a najväčšieho cicavca na svete, veľrybou. Na malých člnoch, s holými rukami a primitívnymi oštepmi tu režisér rozpráva o zvláštnej symbióze človeka s prírodou,“ hodnotí film holandský filmár a architekt Jord den Hollander, ktorý zasadol v porote EKOFILMu.
Silné emócie vyvolala Veľryba z Lorina aj u porotkyne Veroniky Khek Kubařovej. „K tomuto filmu som si po skončení napísala, že koniec by taký hustý, že som to nedala. Bol to jediný dokument, ktorý som takmer nedokukala. Aby som to zvládla, dala som si prsty pred oči, ako keď som sa v detstve niečoho na obrazovke bála. Navyše som takmer nevidela cez slzy. V realita miestnych veľryby zachraňujú život a živobytie, naproti tomu sú veľryby, ktoré o život a celú svoju, doslava obrovskú nádheru prichádzajú, aby sa stali potravou. Vtiahla ma aj forma dokumentu, kedy namiesto pri dokumentoch obvyklého komentára k divákovi hovoria už len zábery a skutočné, neinscenované situácie,“ popisuje porotkyňa.
Cenu prezidenta festivalu Ladislava Mika si odváža slovenský dokument Zlatá krajina režiséra Dominika Jursu. „Považujem za dôležité ukazovať, že stav životného prostredia na konkrétnych miestach majú vo svojich rukách hlavne ľudia, ktorí tam bývajú. Ľudia na východnom Slovensku sa spojili a vďaka vzájomnej spolupráci sa im podarilo uchrániť krásny kus zeme pred veľmi nešetrnou ťažbou zlata. Dokázali sa postarať o ten malý kúsok sveta, za ktorý cítia zodpovednosť, a ukázali tak cestu nám všetkým,“ zveruje sa s motiváciami na udelenie ceny prezident festivalu Ladislav Miko.
Súťažnú sekciu Krásy prírody vyhral domáci snímok Český žurnál: Sliepky, vírus a my režiséra Filipa Remundu. „Film je príjemné a poučné spracovanie domácej reality show o spolužití rodinky so sliepkami zachránenými z klietkového veľkochovu alebo z klietky na vidiek v čase pandémie. Ukazuje veľkú zmenu nielen pre sliepky, ale aj pre rodinu. Deti sa rozhodli, že nechcú ísť na prázdninový tábor, chcú byť so zachránenými sliepkami, ktorým dala rodina šancu na dlhší a príjemnejší život,“ hodnotí slovenský režisér, producent a tohtoročný porotca EKOFILM Tomáš Hulík.
V súťažnej sekcii Stredoeurópske filmy vyhral nemecký film Hanebné dropi. „Nemecký dokumentárny film Hanebné dropy diváka zaujme nielen pútavým príbehom, ale aj profesionálnym prístupom filmárov pod vedením režisérov Henryho M. Mixa a Boasa Schwarza. Hanebné dropi sú odyseou o skupine nadšencov na nemeckom vidieku, ktorí sa rozhodnú zachrániť jeden vtáčí druh, ktorému hrozí vyhynutie,“ pridáva svoje postrehy k filmu porotca, kameraman a dokumentarista Martin Čech.
Najlepším krátkym filmom súťažnej prehliadky sa stala Austrália v plameňoch tvorcov Harrisona a Matta Thaneových. „Porota sa rozhodla oceniť tento krátky film nielen preto, že pojednáva o dôležitej téme klimatických zmien, ale zároveň ukazuje, ako im čeliť, teda solidaritou a spoločnými silami. Príbeh malého austrálskeho mestečka počas sezóny extrémnych požiarov je prepletený so skupinou dobrovoľníkov, ktorí sa rozhodli pomôcť, aj keď ich domovy požiare bezprostredne neohrozovali,“ popisuje dôvody pre ocenenie aj dej filmu režisér a kameraman Ján E. Svätoš.
