Európsky Plán obnovy prinesie Slovensku dodatočné investície za takmer 6 miliárd eur do zelenej ekonomiky, zdravotníctva, vzdelávania, vedy a výskumu, ako aj verejnej správy a digitalizácie. Slovensko z Plánu obnovy získa na zlepšenie životného prostredia a zdravia ľudí jednu miliardu eur.
Prioritami Ministerstva životného prostredia SR sú: zelená obnova rodinných domov, adaptácia na zmenu klímy a dekarbonizácia priemyslu. Informoval o tom dnes minister životného prostredia Ján Budaj.
Najväčšia časť z miliardového balíka, až 500 mil. eur, pôjde do komplexnej obnovy rodinných domov. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) pripravilo projekt s názvom „Zelené domy“, ktorého ambíciou je podporiť 40-tisíc projektov obnovy rodinných domov. Zelená obnova bude zahŕňať celý komplex opatrení. Od výmeny okien cez zateplenie, zachytávanie dažďovej vody, až po kúrenie a výmenník na ohrev teplej vody.
Pôjde o unikátny projekt v porevolučnej histórii Slovenska, ktorý nerealizovala žiadna iná predchádzajúca vláda,
zdôraznil minister životného prostredia Ján Budaj. Projekt, ktorého cieľom je znížiť energetickú náročnosť domov o 30 %, bude spravovať Slovenská agentúra životného prostredia. Na rekonštrukciu domov prispeje štát polovicou oprávnených nákladov projektu, pričom sa žiadateľom budú núkať aj iné formy financovania. Všetky informácie, vrátane povinných náležitostí podávaných žiadostí a termínov, budú zverejnené po definitívnom schválení Plánu obnovy vládou SR.
Kľúčovou pre ochranu prírody je podpora biodiverzity a adaptácia na zmenu klímy. V Pláne obnovy je na tento účel vyčlenených 150 mil. eur. Prioritou MŽP je reforma ochrany prírody a hospodárenia s vodou v prírode, ako aj reforma krajinného plánovania. MŽP už pripravilo novú legislatívu, ktorej cieľom je prevedenie správy lesov vo vlastníctve štátu, ktoré sú v národných parkoch ako územia v 3.,4. a 5. stupni ochrany, pod správu Štátnej ochrany prírody SR. Podľa slov ministra Budaja je dôležité zamerať sa na podporu lesov a na majetkové vyrovnanie so súkromnými vlastníkmi lesov v chránených oblastiach. Cieľom MŽP je udržať ľudí v horských oblastiach Slovenska, a to prostredníctvom podpory projektov prírodného hospodárenia a mäkkej turistiky.
MŽP z Plánu obnovy podporí reformu oslobodzovania slovenských riek. Revitalizáciou vodných tokov sa vytvorí priestor pre ich ekologický manažment a zadržiavanie vody od chybných a prírode škodlivých zásahov.
Treťou dôležitou oblasťou je dekarbonizácia priemyslu. Bez nej nebude možné dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a splniť environmentálne ciele EÚ. Plán obnovy počíta s investíciou do tejto oblasti vo výške 350 mil. eur.
Stanovisko OZ STOP ZELENÁ
Občianske združenie Stop ZELENÁ plne podporuje časť plánu v oblasti komplexnej obnovy rodinných domov. OZ STOP ZELENÁ sa však obáva, že pri predpokladanej sume spoluúčasti 50% bude projekt náročný na dosiahnutie pre nižšie príjmové skupiny. Zároveň cieľ znížiť energetickú náročnosť domov o 30 % je podľa nás málo ambiciózny.
Podľa jednoduchého prepočtu na 1 rodinný dom pripadá “dotácia” na úrovni 12 500 EUR na dom – čo znamená, že pri obnove svojho rodinného domu musí každý záujemca ešte priložiť svojich 12 500 EUR. Otázne je ako bude kontrolovaná samotná kvalita realizácie a prevedenia komplexnej obnovy rodinného domu.
Slovensko je jednou z najpriemyselnejších krajín v EÚ. To spôsobuje vyššiu produkciu priemyselných emisií, ako je priemer v EÚ. Preto je cieľ v oblasti dekarbonizácia priemyslu adekvátny a plne ho podporujeme. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality na Slovensku nebude možné bez dekarbonizácie priemyslu a energetickej efektívnosti vo všetkých oblastiach výroby a spotreby energie.
OZ STOP ZELENÁ zásadne nesúhlasí s rozširovaním akýchkoľvek výroby, ktorá využíva “tradičné” palivá resp. akékoľvek rozširovanie baní na fosílne palíva na našom území a v krajinách Európskej Únie, ako napr. v súčasnej dobe prebiehajúci spor medzi ČR a Poľskom ohľadom rozširovania bane Turow.
Kľúčom k dosiahnutiu ambicióznych klimatických cieľov je využívanie energie z obnoviteľných zdrojov trvalo udržateľným spôsobom. A týka sa to aj biomasy, ktorej najväčšími rizikami pri jej získavaní a využívaní sú: čistenie lesov od drevných zvyškov, nárast kamiónovej dopravy v dôsledku výroby paliva z biomasy a jeho následného rozvozu na veľké vzdialenosti, či chemizácia pozemkov pri účelovom pestovaní rýchlorastúcich drevín. Využívanie biomasy nemôže byť v budúcnosti na úkor ochrany slovenských lesov a ovzdušia. Zároveň nepodporuje spoluspaľovane biomasy s fosílnymi palivami. A v neposlednom rade požadujeme, aby sa zvyšky nekvalitného dreva spaľovali iba v zariadeniach podľa najlepšie dostupných technológií (tzv. BAT).
Európsky plán obnovy vznikol ako spoločná reakcia členských štátov únie na ekonomickú krízu vyvolanú pandémiou koronavírusu. Plán obnovy prinesie Slovensku dodatočné investície za 5,84 mld. eur do vzdelávania, vedy a výskumu, zelenej ekonomiky, zdravotníctva, verejnej správy a digitalizácie. Štáty EÚ, vrátane Slovenska, musia pri jeho príprave splniť požiadavky Európskej komisie, ku ktorým patrí podmienka vyčleniť aspoň 37 % alokovaných zdrojov na zelenú transformáciu.
