Site Loader
OZ STOP Zelená, Panenská 2, Bratislava 811 03

Územie SR je rozdelené do 5 kategórií environmentálnej kvality.

Environmentálna kvalitaRozloha (km2)% z plochy SR
1 – regióny s nenarušeným prostredím24 10449,2
2 – regióny s mierne narušeným prostredím (vyhovujúce)19 51539,8
2 – regióny s narušeným prostredím4470,9
2 – regióny so značne narušeným prostredím6401,3
3 – regióny so silne narušeným prostredím4 3288,8
Zdroj: SAŽP

Súhrnné hodnotenie environmentálnej situácie v Slovenskej republike (výber zo správy MŽP za rok 2018)

V roku 2018 prebiehali práce na príprave novej Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 pod názvom Zelenšie Slovensko (Envirostratégia 2030). Tento dokument bol prijatý vládou SR vo februári 2019 a nahradil dovtedy platnú Stratégiu, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky z roku 1993. 
Vývoj emisií znečisťujúcich látok z dlhodobého hľadiska zaznamenal klesajúci trend. Pokles v posledných rokoch je však veľmi nevýrazný, resp. u niektorých znečisťujúcich látok bol zaznamenaný aj medziročný mierny nárast.  SR neprekračuje emisné stropy (stanovené limitné hodnoty do roku 2020) pre žiadnu zo sledovaných látok (oxidy dusíka – NOx, oxidy síry – SOx, amoniak NH3, prchavé organické látky okrem metánu – NMVOC) . Od roku 2020 vstúpia do platnosti nové prísnejšie emisné stropy a ku sledovaným látkam pribudnú aj PM2,5. (drobné častice alebo kvapôčky s aerodynamickým priemerom menším ako  2,5 μm )
SR plní záväzky vyplývajúce z Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov  a  jeho protokolov.
Napriek poklesom celkového množstva emisií znečisťujúcich látok  do ovzdušia zostáva kvalita ovzdušia jedným z najzávažnejších problémov v životnom prostredí a Envirostratégia 2030 ju  definuje ako jeden z troch najväčších súčasných problémov na Slovensku. Zatiaľ sa nedarí SR plniť všetky stanovené limitné hodnoty, problémom zostáva hlavne znečistenie ovzdušia oxidom dusičitým – NO2,  drobnými časticami alebo kvapôčkami s aerodynamickým priemerom menším ako 10 μm –  PM10 a benzo(a)pyrénom – BaP. Taktiež problémom zostáva prízemný ozón, kde sú trvalo prekračované stanovené cieľové hodnoty.
Podľa najnovších údajov publikovaných Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) znečistenie ovzdušia spôsobilo v roku 2014 na Slovensku 5 416 predčasných úmrtí. V roku 2015 sa ich počet zvýšil na 5 421.

Z hľadiska kvantity ale aj kvality  sú vodné zdroje Slovenska rozložené nerovnomerne. Dôvodom sú jednak prirodzené podmienky ale aj stále významnejšie zrážkové pomery výrazne ovplyvňované predlžujúcimi sa obdobiami sucha striedajúcimi sa s krátkodobými, ale intenzívnymi zrážkami. Napriek tomu má Slovensko dostatok vodných zdrojov s perspektívou zabezpečenia potrieb vody aj do budúcna.  Avšak sú niektoré lokálne oblasti  s problémom zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody pre obyvateľov.
Zatiaľ sa nedarí dosiahnuť dobrý stav a potenciál na všetkých vodných útvaroch. Aj keď objem a znečistenie vypúšťaných odpadových vôd zaznamenali v dlhodobom časovom horizonte pokles, jedným z najvýznamnejších opatrení, ktoré je potrebné realizovať  je zvýšenie odvádzania a čistenia odpadových vôd v mestách a obciach.
Dlhodobo pretrváva vysoká kvalita pitnej vody dodávanej pre spotrebu obyvateľov verejnými vodovodmi.

SR má dostatok kvalitnej poľnohospodárskej pôdy pre zabezpečovanie nárokov obyvateľov súvisiacich s produkciou potravín napriek pokračujúcemu miernemu úbytku jej rozlohy. Z hľadiska znečistenia poľnohospodárskych pôd kontaminantami, toto je nevýznamné a pôda vykazuje vyhovujúcu kvalitu. Problémom je však rastúce okysľovanie pôd.  Spolu s vodnou eróziou a zhutňovaním pôd negatívne ovplyvňuje  produktivitu pôdy. Problémom súvisiacim s poľnohospodárskou produkciou zostáva používanie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín. Približne tretina územia Slovenska je vyčlenená ako územie ohrozené dusičnanmi. Cestou k znižovaniu uvedených negatívnych dopadov je podpora rastu ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Stav druhov a biotopov európskeho významu vykazuje najmä z hľadiska ich lepšieho poznania, postupné zlepšenie. Avšak dosiahnutie cieľa do roku 2020 ohľadne výrazného a merateľného zlepšenia ich stavu je stále vzdialené. V priaznivom stave sa v roku 2018 nachádzala približne štvrtina druhov a tretina biotopov európskeho významu. Ochrana druhov a biotopov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémov predstavuje druhý z troch definovaných najväčších súčasných environmentálnych problémov na Slovensku.
Takmer štvrtina územia Slovenska patrí do národnej sústavy chránených území z hľadiska ochrany prírody. Problémom však zostáva ich dôsledná ochrana a cielená starostlivosť v súlade s medzinárodnými požiadavkami. Sústava NATURA 2000 zaberá približne tretinu územia Slovenska, pričom existuje prekryv medzi týmito dvoma typmi chránených území.
Emisie skleníkových plynov v dlhodobom časovom horizonte poklesli, z krátkodobejšieho hľadiska je už tento trend pomerne stabilný.   Očakáva sa, že redukčné ciele stanovené do roku 2020 budú splnené. SR podporila myšlienku klimatickej neutrality, zároveň do roku 2030 si SR stanovila ambiciózne redukčné ciele, ktorých splnenie si vyžaduje prijatie ďalších konkrétnych opatrení.
V roku 2018 pokračovali negatívne prejavy zmeny klímy, rok bol mimoriadne až extrémne teplý. Na mnohých staniciach boli prekročené dlhodobé teplotné rekordy. Zrážkovo bol podnormálny, čo sa prejavilo výrazným pôdnym suchom hlavne v jarnom období. Vo viacerých okresoch Slovenska bola odhadnutá približne tretinová strata výnosov v spojitosti so suchom.

Posilnenie ekonomického rastu a rozvoja a súčasne zabezpečenie, aby prírodné bohatstvo naďalej poskytovalo zdroje a environmentálne služby, na ktorých závisí ľudský blahobyt je chápané ako zelený rast. Spája v sebe ekonomický a environmentálny kontext.
Prepojenie medzi efektívnosťou využívania prírodných zdrojov, výrobou a spotrebou je vyjadrená hodnotením environmentálnej a zdrojovej produktivity. Cieľom je dosiahnutie  tzv. rozdvojenia kriviek,  keď tempo rastu indikátora záťaže životného prostredia je nižšie ako miera hospodárskeho rastu a zabezpečenie čo najväčšieho ekonomického výstupu pri čo najmenšom negatívnom pôsobení na životné prostredie.
Produktivita uhlíka charakterizuje vzájomnú závislosť uhlíkového a klimatického cyklu prepojenú na environmentálnu a ekonomickú efektivitu ako výsledok politík podporujúcich nízkouhlíkové a čistejšie technológie pri využívaní energetických zdrojov. Vzhľadom na trend v emisiách skleníkových plynov a vo vývoji hrubého domáceho produktu, zatiaľ sa darí udržať rozdvojenie kriviek vývoja (tzv. absolútny decoupling), čo predstavuje pozitívny trend.
Energetická produktivita v dlhodobejšom časovom horizonte narástla, avšak stále pretrváva vysoká energetická náročnosť hospodárstva a je vysoko nad priemerom krajín EÚ. Medziročne bol zaznamenaný pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie a vzhľadom na jeho trend nie je zaručené splnenie záväzného cieľa pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Materiálová produktivita narástla avšak stále zostáva pod priemernou produktivitou EÚ.

Slovensko sa zaraďuje medzi najlesnatejšie krajiny EÚ. Trend vo výmere lesných pozemkov je síce hodnotený ako rastúci, na druhej strane však na základe satelitných snímok je dokumentovaný pokles zalesneného územia. Zdravotný stav lesov je dlhodobo považovaný za nepriaznivý pod celoeurópskym priemerom.

Zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie, minimalizovať odpad a využívanie nových zdrojov je hlavným cieľom prechodu na obehové hospodárstvo ako nástroj zeleného rastu.
Tretím najväčším environmentálnym problémom na Slovensku je odpadové hospodárstvo. Dlhodobo pretrváva vysoká miera skládkovania a nízka miera recyklácie odpadov vrátane komunálnych odpadov. Miera recyklácie odpadov je jednou z najnižších v rámci krajín EÚ aj keď v porovnaní s krajinami EÚ je produkcia komunálneho odpadu na obyvateľa nízka a je pod priemernou úrovňou EÚ. Slovensku hrozí, že nesplní ciele stanovené pre rok 2020 v oblasti recyklácie komunálneho odpadu.

Príjmy Slovenska z environmentálnych daní sú naďalej pod priemerom EÚ.

Post Author: MG

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *