Ministerstvo životného prostredia ČR ešte pred veľkonočnými sviatkami poslalo do medzirezortného pripomienkového konania novelu vodného zákona, ktorá reaguje na minuloročnú, rozsiahlu septembrovú haváriu na Bečve. Tá ukázala, že v prípade veľkých havárií súčasná právna úprava pre dostatočnú koordináciu zneškodňovania havárie na strane úradov nestačí. Ministerstvo životného prostredia preto rýchlo pristúpilo k príprave novely vodného zákona, ktorú vytvorilo v nadväznosti na podrobné konzultácie vedené so zástupcami Hasičského záchranného zboru ČR, Ministerstva poľnohospodárstva, krajských a obecných vodoprávne úradov, Českej inšpekcie životného prostredia a Štátneho podniku Povodie Moravy.
Rozsiahla septembrová havárie na Bečve odhalila, že na riešenie významných havárií na vodných tokoch nestačí ani súčasná legislatíva, ani súčasné kapacity vodoprávne úradov, ktoré majú zo zákona riadenie prác – s cieľom nájsť zdroj aj zabrániť ďalšiemu šíreniu znečistenia – riadiť. Ministerstvo životného prostredia teda pristúpilo k zmene aktuálneho znenia vodného zákona, ktorej cieľom je kompetencie jednotlivých inštitúcií objasniť a zlepšiť tak koordináciu prác, vrátane uľahčenia a zrýchlenia dohľadanie zdroje znečistenia. Novela tiež zvyšuje prostriedky na povinnom osobitnom účte krajov, ktorý je určený na likvidáciu havárií a sankcie za znečistenie toku.
“Po diskusiách so všetkými zainteresovanými subjektmi, ktoré majú skúsenosti s haváriami priamo v teréne, spoločne navrhujeme, aby zneškodňovanie havárie mimoriadneho rozsahu mal nanovo vždy na starosti Hasičský záchranný zbor SR. Hasiči sú v prípade každej havárie na mieste ako prvý, sú súčasťou Integrovaného záchranného systému a majú s riadením prác pri havárii rozsiahle skúsenosti. Vychádzame z praxe i zo skúsenosti, ktorú máme po havárii na Bečve. Ukazuje sa, že na mimoriadne havárie nestačia ani skúsenosti, ani organizačné a personálne kapacity vodoprávne úradov na obciach či krajoch, “uvádza k novele zákona minister životného prostredia Richard Brabec.
Zákon novo rozlíši haváriu bežnú a haváriu mimoriadnu. Zneškodňovanie bežnej havárie bude naďalej na vodoprávnom úradu obce ako doteraz. A ako doteraz si pre objasňovanie príčin bude môcť úrad vyžiadať spoluprácu správcu vodného toku (s. P. Povodia) alebo českej inšpekcie životného prostredia. U havárie mimoriadneho rozsahu, ktorá bude novo totožná s mimoriadnou udalosťou tak, ako ju definuje zákon o Integrovanom záchrannom systéme, bude vždy práca na zneškodňovanie novo riadiť Hasičský záchranný zbor ČR, ktorý postupuje podľa zákona o Integrovanej záchrannom systéme. U týchto havárií bude povinne s hasičmi spolupracovať vodoprávne úrad, ktorému aj v týchto prípadoch bude patriť vyšetrovanie príčin havárie a opäť si bude môcť vyžiadať spoluprácu správcu toku a ČIŽP. Ak rozsah bežné aj havárie presiahne hranice územia jedného kraja, ako napríklad v prípade havárie na Bečve, spolupracujúcim vodoprávnom úradom bude vždy krajský úrad, a to podľa miesta vzniku havárie či podľa toho, ktorý kraj je haváriou najviac zasiahnutý.
Novela tiež počíta s tým, že všetky náklady spojené so šetrením a zneškodňovaním havárie, vrátane nákladov za vykonané nápravné opatrenia, je povinný uhradiť pôvodca havárie.
Nové znenie zákona tiež zásadne zvyšuje existujúce sankcie za znečisťovanie vôd. V prípade vypúšťania odpadových vôd s obsahom nebezpečných závadných látok v rozpore s povolením alebo bez povolenia až do výšky 25 miliónov korún, za neohlásenia havárie môže padnúť pokuta až vo výške 5 miliónov korún, na 2 milióny korún sa zvyšuje aj pokuta za nečinnosť pri zneškodňovaní havárie .
Úplne novo sa zavádza skutková podstata – spôsobenie havárie, kedy môže udeliť až miliónová sankcie za spôsobenie havárie mimoriadneho rozsahu.
