Site Loader
OZ STOP Zelená, Panenská 2, Bratislava 811 03

Klimatická neutralita – Európa prvý klimaticky neutrálny kontinent

EÚ oznámením o európske zelenej dohode[1] odštartovala novú stratégiu, ktorej cieľom je dosiahnuť zlepšenie kvality života dnešnej i budúcich generácií prostredníctvom transformácie EÚ na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktoré do roku 2050 dosiahne stav čistých nulových emisií skleníkových plynov, a kde hospodársky rast nie je naviazaný na využívanie zdrojov.

Komisia v európskej zelenej dohode potvrdila svoje ambície do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent.

Zmena klímy

Riešenie zmeny klímy predstavuje naliehavú výzvu. Dochádza k otepľovaniu atmosféry, ktorého dôsledky čoho občania pociťujú už teraz. Občania Európskej únie zmenu klímy vnímajú ako vážny problém a žiadajú si zintenzívnenie úsilia v tejto oblasti[2]. Zmena klímy má čoraz kritickejší vplyv na ekosystémy a biodiverzitu našej planéty a takisto na naše zdravotnícke a potravinové systémy.

Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej osobitnej správe, ktorá sa týkala vplyvov globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a súvisiacich postupov znižovania emisií skleníkových plynov, potvrdil, že vplyv zmeny klímy s celosvetovo rastúcou priemernou teplotou rapídne narastá, a uvádza v nej, že už zvýšenie teploty o 2 °C by malo dramatický dosah pre celý svet.

Odhaduje, že v záujme dosiahnutia cieľa, teda obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C, treba do roku 2050 celosvetovo dosiahnuť nulovú bilanciu emisií CO2 a o čosi neskôr v priebehu storočia neutralitu aj pri emisiách všetkých ostatných skleníkových plynov.

Táto naliehavá výzva si vyžaduje, aby EÚ vystupňovala svoje úsilie a do roku 2050 zaujala celosvetovo vedúcu úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality vo všetkých sektoroch hospodárstva a aby rovnako do roku 2050 dosiahla kompenzáciu nielen prípadných zostávajúcich emisií CO2, ale aj všetkých ostatných emisií skleníkových plynov, ako sa stanovuje v oznámení „Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“[3] a ako sa potvrdilo v oznámení o európskej zelenej dohode.

Európsky parlament i Európska rada schválili dlhodobý zámer EÚ v oblasti klimatickej neutrality.

Nulová bilancia emisií skleníkových plynov do roku 2050

Európsky parlament podporil zámer EÚ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050 vo svojom uznesení zo 14. marca 2019 o zmene klímy[4]. V uznesení z 28. novembra 2019 zas zdôraznil, že Únia sa ako svetový líder musí spolu s inými významnými svetovými ekonomikami usilovať dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov čo možno najskôr, najneskôr však do roku 2050[5], a vyhlásil núdzový stav v oblasti klímy a životného prostredia[6].

Parlament na Komisiu takisto naliehal, aby v plnej miere posúdila klimatický a environmentálny vplyv všetkých legislatívnych a rozpočtových návrhov a zabezpečila ich úplný súlad so zámerom obmedziť globálne otepľovanie na úroveň nižšiu než 1,5 °C, ako aj to, aby neprispievali k strate biodiverzity.

Ďalej žiadal Komisiu o vykonanie hĺbkovej reformy politík v oblasti poľnohospodárstva, obchodu, dopravy, energetiky a investícií do infraštruktúry. Vo svojom uznesení z 15. januára 2020 k európskej zelenej dohode sformuloval výzvu, aby sa transformácia na klimaticky neutrálnu spoločnosť zrealizovala najneskôr do roku 2050 a aby sa táto premena stala úspešným európskym príbehom[7].

Európska rada si vybudovanie klimaticky neutrálnej, zelenej, spravodlivej a sociálnej Európy vytýčila ako jednu zo štyroch hlavných priorít vo svojom strategickom programe na obdobie 2019 – 2024[8]. Vo svojich záveroch z 12. decembra 2019 v svetle najnovších vedeckých poznatkov a potreby zintenzívniť celosvetové opatrenia v oblasti klímy podporila zámer dosiahnuť klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050, a to v súlade s cieľmi Parížskej dohody[9].

Uznala aj potrebu zaviesť podporný rámec, ako aj skutočnosť, že transformácia si bude vyžadovať významný objem verejných a súkromných investícií. Ďalej dospela k záveru, že všetky relevantné právne predpisy a politiky EÚ musia byť v súlade s dosahovaním zámeru klimatickej neutrality a prispievať k nemu, pričom sa v nich musí náležite prihliadať na zásadu rovnakých podmienok pre všetkých, a vyzvala Komisiu, aby preskúmala, či je na tento účel potrebné upraviť existujúce pravidlá.

EÚ zaviedla komplexný rámec politík zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov. Začala už modernizovať a transformovať hospodárstvo s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu. Od roku 1990 do roku 2018 znížila emisie skleníkových plynov o 23 %[10], pričom ekonomika vzrástla o 61 %. Treba prijať dodatočné opatrenia, pričom každý sektor bude musieť prispieť svojím dielom, pretože sa vychádza z predpokladu, že uplatňovaním súčasných politík sa do roku 2050 dosiahne zníženie len o 60 %, a teda na dosiahnutie klimatickej neutrality treba vyvinúť oveľa väčšie úsilie.

V tomto kontexte je účelom predmetného návrhu vytvoriť rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ. Má vytýčiť smerovanie a cestu na dosiahnutie klimatickej neutrality, zvýšiť istotu a dôveru v záväzok, ktorý EÚ prijíma vo vzťahu k podnikom, pracovníkom, investorom a spotrebiteľom, a takisto zabezpečiť transparentnosť a zodpovednosť, a teda udržať prosperitu a vytváranie pracovných miest.

Preto má daný návrh ambíciu ukotviť v právnych predpisoch zámer dosiahnuť v EÚ klimatickú neutralitu do roku 2050, a to v súlade s vedeckými zisteniami, ktoré oznámil IPCC a Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES), a pritom prispieť k vykonávaniu Parížskej dohody o zmene klímy, ako aj k jej dlhodobému cieľu udržať zvýšenie teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s úrovňami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty pod hodnotou 1,5 °C.

Jeho cieľom je zároveň prispieť k realizovaniu cieľov udržateľného rozvoja. Ďalej sa v predmetnom návrhu stanovujú podmienky na vytýčenie trajektórie na dosiahnutie klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050, pravidelné posúdenie pokroku v oblasti klimatickej neutrality a úroveň ambícií určenej trajektórie, ako aj mechanizmy v prípade nedostatočného pokroku alebo nezrovnalostí vzhľadom na zámer dosiahnuť v EÚ klimatickú neutralitu do roku 2050.

Aj napriek úsiliu venovanému obmedzovaniu emisií skleníkových plynov už zmena klímy má a aj naďalej bude mať vplyv na životné prostredie, občanov a hospodárstvo EÚ. Kľúčový význam majú nepretržité a ambicióznejšie opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy vrátane zintenzívnenia úsilia v oblasti zabezpečenia odolnosti voči zmene klímy, budovania odolnosti, prevencie a pripravenosti, ako aj snaha o spravodlivú transformáciu.

Aká je vízia a piliere na naplnenie týchto cieľov?

Víziu Európskej komisie tvorí sedem hlavných strategických stavebných blokov:
• maximalizovanie výhod energetickej účinnosti, vrátane budov s nulovými emisiami;
• maximalizovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie a používanie elektrickej energie na úplnú dekarbonizáciu dodávok energie v Európe;
• podpora čistej, bezpečnej a prepojenej mobility;
• konkurencieschopné priemyselné odvetvia a obehové hospodárstvo, ktoré je kľúčom k zníženiu emisií skleníkových plynov;
• rozvoj primeranej inteligentnej infraštruktúry a prepojení;
využitie všetkých výhod biohospodárstva a vytváranie mimoriadne dôležitých prostriedkov na zachytávanie oxidov uhlíka;
• riešenie zvyšných emisií CO2 pomocou zachytávania a ukladania uhlíka (CCS).


[1]               COM(2019) 640 final.

[2]               Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra 490 z apríla 2019 venovaného zmene klímy 93 % občanov vníma zmenu klímy ako vážny problém a podstatná väčšina obyvateľstva EÚ si žiada intenzívnejšie úsilie v boji proti nej.

[3]               COM(2018) 773 final.

[4]               Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2019 o zmene klímy – dlhodobá strategická vízia Európy pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou [2019/2582(RSP)].

[5]               Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o Konferencii OSN o zmene klímy 2019 v Madride, Španielsko (COP 25) [2019/2712(RSP)].

[6]               Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia [2019/2930(RSP)].

[7]               Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore [2019/2956(RSP)]).

[8]               https://www.consilium.europa.eu/media/39914/a-new-strategic-agenda-2019-2024-en.pdf.

[9]               EÚ dohodu ratifikovala 5. októbra 2016, platnosť dohoda nadobudla 4. novembra 2016.

[10]             Vo vzťahu k všetkým hospodárskym odvetviam s výnimkou medzinárodnej lodnej dopravy, SWD(2019) 396.

Post Author: MG

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *